Putin: Zmohol sa len na trápnu lož.
Krajina, ktorá krachuje, sotva dokáže ďalej viesť agresiu proti Ukrajine.
Podľa konzervatívnych odhadov si vojna na Ukrajine vyžiadala už približne 220-tisíc ruských vojakov, ktorí prišli o život, a ďalších asi 600-tisíc utrpelo zranenia.
Tieto čísla samy osebe predstavujú hrozivú cenu za to, že Vladimir Putin rozpútal vojnu, ktorá spôsobuje Ukrajincom nesmierne utrpenie, a pritom mala údajne „nakopnúť“ hospodársky rast najväčšej krajiny sveta.
Rusi však s takmer istotou zaplatia ešte oveľa viac za to, že svojmu vodcovi tolerujú páchanie obludných vojnových zločinov. Podľa dostupných údajov už nastal okamih, keď sa mechanizmus, kŕmený doslova krvou, zasekol. Roztočila sa špirála, ktorá do marazmu najskôr strhne baníkov, stavbárov či traktoristov.
Oficiálne potvrdený „prúser“
Ruskú ekonomiku napokon nezasiahli odliv zahraničných investorov, sankcie ani zásadné obmedzenie nákupov ruského zemného plynu tak tvrdo, ako sa na Západe pôvodne očakávalo. Napriek dramatickým prognózam o kolapse hospodárstva sa Moskve podarilo časť škôd utlmiť presmerovaním obchodných tokov na východ, výrazným prehĺbením spolupráce s Čínou a Indiou a agresívnymi zásahmi štátu do ekonomiky.
Problémom však je, že tieto opatrenia neprinášajú dlhodobú stabilitu. Domáca ekonomika zostáva v mnohých odvetviach izolovaná a technicky zaostalá, pričom nedostatok moderných technológií a kapitálu je čoraz citeľnejší. Aj keď sa Rusko dokázalo vyhnúť okamžitému kolapsu, cena za tento „úspech“ je vysoká – rýchle zadlžovanie štátu, rastúca závislosť od ázijských partnerov a postupné vyčerpávanie rezerv.
To všetko znamená, že „prúser“ nie je len symbolickým označením, ale čoraz viac oficiálne potvrdenou realitou: ruská ekonomika síce neskolabovala, no uviazla v slepej uličke, z ktorej nebude jednoduché uniknúť.
Hybridy Peugeot, Citroen a Opel môžu začať pri nabíjaní horieť
